puma americká

Puma americká alebo iba puma (Puma concolor) je mäsožravec z čeľade mačkovité. Je známa aj pod menom horský lev, kuguár, v Severnej Amerike aj panter (ale panter označuje aj leoparda a podobne).

Aj keď je väčšia ako niektoré „veľké mačky“, má bližšie k menším mačkovitým. Srsť je prevažne jednoliato hnedožltá. Puma vydáva veľa zvukov, vrátane vresku pripomínajúceho ľudský výkrik. Tento zvuk vydáva pri dvorení, ale nevie revať. Puma je prekvapivo prispôsobivý živočích, žije v rôznych prostrediach, od tropických dažďových pralesov, vysokých horstiev, ihličnatých lesov až po púšte. Základnú stravu tvoria v mnohých oblastiach myši, potkany, králiky a zajace, ale príležitostne loví aj iné veľké živočíchy; puma len zriedkavo konzumuje zdochliny. Mláďatá sa rodia hlavne vo februári až septembri. Vo vrhu bývajú 2-3 mláďatá (rozsah 1-6) a gravidita trvá okolo 92 dní. Pumy majú dlhé, svalnaté zadné nohy prispôsobené na mohutné skoky. Pumine laby sú v pomere k telu veľké.

 

Súhrnné informácie

  • Dĺžka: 1,1-2 m
  • Chvost: 66-78 cm
  • Hmotnosť: 67-105 kg
  • Výskyt: Západ a juh S. Ameriky, Florida, Str. a J. Amerika
  • Sociabilita: Samotár
  • Status: Menej ohrozený
  • Biotopy výskytu: Lesy mierneho pásma, ihličnaté lesy, tropické lesy, pohoria a skalné útesy, púšte a polopúšte, trávnaté oblasti

rys ostrovid

 Rys ostrovid

Rys ostrovid (Lynx lynx) je najväčšia voľne žijúca mačkovitá šelma v Európe patriaca do čeľade mačkovité. Vyskytuje sa na niekoľkých izolovaných územiach v strednej, severovýchodnej Európe a v malej časti severnej Ázie. V minulosti bol takmer vyhubený, no vďaka ochrane sa jeho populačná hustota zväčšila. Obýva najmä boreálne lesy a loví malé a oslabené kopytníky srnčej a diviačej zveri.

Vzhľad

Rys ostrovid je najväčšou európskou mačkovitou šelmou, s dĺžkou tela od 80 do 130 cm, dĺžkou chvosta 25 cm, výškou v kohútiku až 70 cm. Samci obyčajne vážia od 18 do 30 kg a samice od 10 do 21 kg.[2][3][4] Samci rysa ostrovida na Sibíri, kde tieto druhy dosahujú väčšiu veľkosť tela, môžu vážiť až 38 kg údajne dokonca až 45 kg.[5][6] Charakteristickým znakom všetkých rysov sú trojúholníkové uši s čiernymi chlpmi na ich koncoch a tiež čierny koniec chvosta..

Zfarbenie je veľmi rôznorodé, obecne sa ale dá povedať, že čím severnejšie rys žije, tým má svetlejšiu srsť, aby bol čo najlepšie maskovaný v zasneženej krajine. Základná farba jeho srsti je šedá so žltkastým až hrdzavým sfarbením a s hnedými až červenohnedými škvrmani. Zimná srsť je podstatne dlhšia a hustejšia, s menej výraznou škvrnitosťou. Stredom chrbta sa často tiahne tmavý pás, brucho je zreteľne svetlejšie až biele

Etológia a rozmnožovanie

Rys je aktívny hlavne počas súmraku, na tichých lokalitách môže byť videný aj cez deň, kedy sa rád slní. Obyčajne však v priebehu dňa odpočívá v skalných úkrytoch alebo v húštinách. Výnimkou je obdobie ruje, kedy je cez deň aktívny bežne. Množstvo a miera denných presunov sa líši u každého jedinca, boli zaznamenané aj presuny dlhšie ako 25 km.[8]

Samec žije samotársky, len v dobe párenia se zdržuje so samicou. V tomto období sprevádza samicu niekedy aj viac samcov, ktorí spolu bojujú. Ruja prebieha vo februári a marci, gravidita trvá 10 týždňov. V máji až júni rodí samica 2–4 mláďata, väčšinou v húštinách, skalných dutinách či pod vývratom. Mláďata sa rodia slepé, vidieť začnú po 16–17 dňoch a kojenie trvá dva až tri mesiace.[9][7] Mláďatá zostávajú v spoločnosti matky až do ďalšej ruje, matka ich najprv kŕmi a nato učí loviť. Pohlavnú dospelosť mláďatá dosahujú medzi druhým a tretím rokom.[7]

Dospelé rysy si vytyčujú teritórium, ktorého celkové veľkosť závisí na úživnosti prostredia a pohybuje se od niekoľkých desiatok až po niekoľko stoviek km². Teritórium sa delí na domovský okrsok (jadro teritória, ktoré si jedinec značkuje trusom a močom a urputne ho bráni proti votrelcom; jeho veľkosť sa v priebehu roka obvykle výrazne mení) a okrajový okrsok. Teritória dvoch samcov sa spravidla neprekrývajú (alebo sa prekrývajú len nepatrne), oproti tomu samec strpí strpí prekrytie svojho teritória jedným alebo aj niekoľkými samičími teritóriami

Rozšírenie

Původní areál druhu zahŕňal lesy mierneho pásma v celej Eurázii, avšak systematický lov zo strany človeka a likvidácia preirodzeného prostredia viedli k jeho výraznému zmenšeniu a samozrejme k výraznémuk výraznému poklesu početnosti druhu. V súčasnosti relatívne súviaslá časť areálu tohto druhu zasahuje zo severnej časti Ruska až Fennoškandinávie a do Poľska. Ďalšie rozšírenie (najmä v Európe) je nesúvislé. Väčšie územia s relatívne silnými populáciami sa dajú nájsť v Karpatoch, na Balkáne a vo Španielsku). V ostatných častiach západnej a strednej Európy, kde bol rys až na niekoľko lokálne prežívajúcich populácií v 18. a 19. storočí vyhubený, existujú iba malé lokálne populácie, väčšinou novovzniknuté reintrodukciou alebo migráciou. V súčasnosti dochádza k snahe o reintrodukciu a obnovenie populácií rysa na mnohých miestach Európy, avšak ide o komplikovaný a pomalý proces, na mnohých miestach brzdený až marený nepriateľským postojom poľovníkov a pytliactvu. V súčasnosti sa dhaduje, že v Európe (bez Ruska), žije asi 7  500 jedincov, z toho 2 500 v Fennoškandinávii, 2 000 v Pobaltských štátoch[10] a 2 800 v Karpatskej oblasti (Česká republika, Slovensko, Poľsko, Rumunsko, Bosna a Hercegovina a Srbsko).[11]

Na Slovensku sa v karpatských pohoriach v nadmorských výškach 800 až 1000 m. n m. zachoval a zásluhou úplnej ochrany po druhej svetovej vojne sa jeho početnosť tak zvýšila, že začal prenikať aj viac na západ, na moravské územie. Nachádza sa vo väčšine národných parkov Slovenska a v ostatných chránených územiach

Lov

Rys na svoju obeť číha v úkryte. Nie je veľmi vytrvalý prenasledovateľ. Útočí z bezprostrednej blízkosti a ak ju rýchlo neskolí, po niekoľkých desiatkach metrov (100 m) s prenasledovaním prestáva. Menšiu korisť zabíja zahryznutím sa do hlavy, väčšiu zahryznutím sa do hrdla a zadusením.

Rys má výborný zrak. Za denného svetla rozozná hlodavca na 75 m, zajaca na 300 m, svišťa na 400 m a srnca na 500 m.

Systematika

Presná klasifikácia poddruhov Rysa ostrovida je stále subjektom rozhovorov, ale na základe poslednej interpretácie, je zoznam nasledovný:[14]

referaty

veverica stromova

30.04.2012 10:36
  Veverica stromová alebo veverica obyčajná (lat. Sciurus vulgaris), je cicavec z čeľade vevericovité. Je dobre prispôsobená životu na stromoch. Chrbát má červenohnedý, sivočervený, hnedý až čierny, brucho biele,...